System of police-security forces in the Slovak republic

Abstrakt:¹ Štúdia porovnáva pôsobnosť jednotlivých policajno-bezpečnostných zložiek v Slovenskej republike a úloh, ktoré sú stanovené právnymi predpismi príslušníkom Policajného zboru, obecnej polície, Vojenskej polície, Zboru väzenskej a justičnej stráže a ozbrojeným príslušníkom finančnej správy. Tieto policajno-bezpečnostné zložky vo svojom súhrne vytvárajú systém, ktorý plní úlohy najmä vo veciach vnútorného poriadku a bezpečnosti vo všetkých segmentoch spoločnosti.
Kľúčové slová: Policajný zbor, obecná polícia, Vojenská polícia, Zbor väzenskej a justičnej stráže, ozbrojený príslušník finančnej správy

Abstract: The study compares the competences of individual police-security forces in the Slovak republic and tasks, which are set by law to members of the Police Force, Municipal Police, Military Police, Prison and Court Guard Services and armed members of the Financial Administration. In summary, these police and security forces create a system that performs tasks primarily in matters of internal order and security in all segments of society.
Key words: Police Force, Municipal Police, Military Police, Prison and Court Guard Services, armed members of the Financial Administration

Úvod

V Slovenskej republike vykonáva svoju pôsobnosť a právomoc niekoľko zložiek policajno-bezpečnostnej povahy, príslušníci ktorých disponujú osobitnými oprávneniami a možnosťou používať donucovacie prostriedky, zároveň im právne predpisy ukladajú podobné povinnosti. Keďže pre ne neexistuje spoločné pomenovanie, pre účely teórie ich môžeme označiť všeobecnejším pojmom „policajno-bezpečnostné zložky“. Typický je pre ne najmä ich represívny charakter, avšak vykonávajú aj preventívnu činnosť. Napr. preventívno-ochranná činnosť bola pôvodne mienená ako prevládajúca činnosť obecnej polície². Zbor väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „ZVJS“) zase ako preventívnu činnosť realizuje opatrenia rôzneho charakteru za účelom minimalizovania páchania protiprávnej činnosti obvinených a odsúdených, napr. možných hromadných nepokojov a ich rozklad ešte pred vypuknutím.³ Policajný zbor je neodmysliteľne spojený s prevenciou kriminality, v rámci neho pôsobia samostatné oddelenia komunikácie a prevencie.

Policajno-bezpečnostné zložky sú užším pojmom ako bezpečnostné zložky. Odborná literatúra, avšak aj samotné právne predpisy, zaraďujú medzi bezpečnostné zložky aj Národný bezpečnostný úrad, spravodajské služby (Slovenskú informačnú službu a Vojenské spravodajstvo), stráže (napr. Lesnú stráž, Rybársku stráž, Stráž ochrany prírody) či bezpečnostné zložky zo súkromnej sféry – súkromné bezpečnostné služby.

To, ktoré z bezpečnostných zložiek môžeme označiť ako policajno-bezpečnostné, vyplýva najmä z ich pôsobnosti (musia teda plniť úlohy policajného charakteru) a zo skutočnosti, že ich príslušníci disponujú oprávneniami a donucovacími prostriedkami typickými pre políciu. Výslovne však žiaden zo zákonov nedefinuje niektorú z týchto zložiek ako policajno-bezpečnostnú. Policajný zbor je definovaný ako bezpečnostný zbor, obecná polícia ako poriadkový útvar, Vojenská polícia ako policajná služba, ZVJS ako ozbrojený bezpečnostný zbor, ozbrojení príslušníci finančnej správy ako ozbrojený zbor.

Pre uvedené zložky nie je možné použiť termín policajno-bezpečnostné služby, keďže tieto by nezahŕňali obecnú políciu. Tá je v zákone o obecnej polícii definovaná ako „útvar“ a svojím postavením sa najviac odlišuje od ostatných uvádzaných zložiek. Na rozdiel od nich je obecná polícia útvarom, ktorý zriaďuje a zrušuje obec všeobecne záväzným nariadením. Dohľad nad obecnými políciami však vykonáva Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky prostredníctvom oddelenia dohľadu nad činnosťou obecnej polície odboru poriadkovej polície Prezídia Policajného zboru. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky zároveň vedie aj evidencie obcí, ktoré majú zriadenú obecnú políciu, a obcí, ktoré zrušili obecnú políciu, žiadostí obcí o vykonanie odbornej prípravy a skúšky, príslušníkov obecnej polície, ktorým bolo vydané osvedčenie a údajov obsiahnutých v správach o činnosti obecnej polície.

Aj postavenie príslušníkov obecnej polície je v niektorých ohľadoch odlišné. Najväčší rozdiel spočíva v tom, že činnosť príslušníka obecnej polície nie je vykonávaná ako štátna služba. Príslušníci obecnej polície nie sú zamestnancami štátu, ale obce. Nevzťahujú sa na nich teda rôzne sociálne výhody (napr. výsluhové dôchodky) ako na príslušníkov ostatných zložiek, ale ani obmedzenia – ako napr. zákaz vykonávania inej platenej funkcie, podnikateľskej činnosti alebo inej zárobkovej činnosti.

Policajno-bezpečnostné zložky tvoria v rámci Slovenskej republiky ucelený systém pozostávajúci zo zborov, útvarov, vzťahov medzi nimi, cieľov a funkcií, ktoré plnia jednotlivo aj v súhrne. „Charakteristickým znakom každého systému je jeho cieľové správanie, ktoré má zabezpečiť všestranný rozvoj spoločnosti.“⁴

Pôsobnosť jednotlivých policajno-bezpečnostných zložiek

Pôsobnosť je možné definovať ako „okruh spoločenských vzťahov, v rámci ktorých je určitá zložka organizačného mechanizmu verejnej moci činná, okruh úloh, ktoré plní, okruh otázok, ktoré rieši a okruh potrieb, ktoré zabezpečuje“⁵.

Policajný zbor je podľa § 1 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o Policajnom zbore“) definovaný ako „ozbrojený bezpečnostný zbor, ktorý plní úlohy vo veciach vnútorného poriadku, bezpečnosti, boja proti zločinnosti vrátane jej organizovaných foriem a medzinárodných foriem a úlohy, ktoré pre Policajný zbor vyplývajú z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky.“ Uvedené ustanovenie zákona Policajný zbor definuje v základnom rámci a všeobecne vymedzuje jeho úlohy. Tie sú potom bližšie uvedené v § 2 zákona o Policajnom zbore – v ods. 1 ide o taxatívny výpočet konkrétnych úloh Policajného zboru a v nasledujúcich odsekoch mu zákon všeobecne zveruje úlohy štátnej správy, iné úlohy, ak tak ustanovujú osobitné predpisy a úlohy na úseku prevencie. Úlohy Policajného zboru teda nie sú uvedené iba v zákone o Policajnom zbore, ale aj v iných právnych predpisoch⁶. Podľa toho, z akého dôvodu sú vykonávané a k akému cieľu smerujú, ich môžeme rozdeliť napríklad na úlohy na úseku:

• ochrany verejného poriadku a bezpečnosti – Policajný zbor spolupôsobí pri ochrane základných práv a slobôd, najmä pri ochrane života, zdravia, osobnej slobody a bezpečnosti osôb a pri ochrane majetku, zaisťuje osobnú bezpečnosť zákonom stanovených osôb, zaisťuje ochranu diplomatických misií a ďalších objektov a spolupôsobí pri fyzickej ochrane jadrových zariadení, zabezpečuje kontrolu hraníc Slovenskej republiky, spolupôsobí pri zabezpečovaní verejného poriadku, dohliada na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, vykonáva pátranie po osobách a pátranie po veciach, poskytuje ochranu a pomoc ohrozenému svedkovi a chránenému svedkovi, spolupôsobí pri zabezpečovaní ochrany civilného letectva, oznamuje obci porušenie zákazu požitia alkoholických nápojov a iných návykových látok osobou maloletou do 15 rokov alebo mladistvou do 18 rokov, dohliada na bezpečnosť a plynulosť železničnej dopravy v obvode železničných dráh...,
• boja s trestnou a inou protispoločenskou činnosťou – Policajný zbor odhaľuje trestné činy a zisťuje ich páchateľov, spolupôsobí pri odhaľovaní daňových únikov, nezákonných finančných operácií, legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu, vykonáva vyšetrovanie a skrátené vyšetrovanie o trestných činoch, vedie boj proti terorizmu a organizovanému zločinu, odhaľuje priestupky a zisťuje ich páchateľov, a ak tak ustanovuje osobitný zákon, priestupky aj objasňuje a prejednáva, vykonáva pátranie po osobách a pátranie po veciach, vykonáva kriminalisticko-expertíznu a znaleckú činnosť...,
• výkonu štátnej správy podľa osobitných predpisov – osobitné predpisy zverujú Policajnému zboru úlohy v rôznych oblastiach, napr. na úseku povoľovania pobytov cudzincom, na úseku zbraní a streliva, súkromnej bezpečnosti, cestovných dokladov...,
• úlohy na úseku prevencie – Policajný zbor tvorí a realizuje programy prevencie kriminality, pri konkrétnych preventívnych aktivitách spolupracuje s občianskymi združeniami, inými právnickými osobami a fyzickými osobami, poskytuje poradenskú činnosť pre fyzické osoby a právnické osoby v oblasti prevencie kriminality, propaguje prácu polície vo vzťahu k verejnosti...,
• iné úlohy, ak tak ustanovujú osobitné predpisy – napr. podľa § 62a ods. 4 trestného zákona môže súd odsúdenému uložiť obmedzenia a povinnosti, najmä aby sa dostavil v určenom čase na príslušný útvar Policajného zboru, podľa § 77 ods. 2 správneho súdneho poriadku môže správny súd požiadať Policajný zbor o predvedenie účastníka konania...⁷

Obecná polícia je definovaná v § 2 ods. 1 zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnej polícii“) ako „poriadkový útvar pôsobiaci pri zabezpečovaní obecných vecí verejného poriadku, ochrany životného prostredia v obci a plnení úloh vyplývajúcich zo všeobecne záväzných nariadení obce, z uznesení obecného zastupiteľstva a z rozhodnutí starostu obce“. Ochrana verejného poriadku a životného prostredia je úlohou aj Policajného zboru a aj keď obecná polícia má územnú a vecnú pôsobnosť obmedzenú územím obce, na tomto úseku sa ich úlohy prekrývajú. Podobne ako Policajný zbor, aj obecná polícia plní napr. úlohy na úseku prevencie a objasňuje a prejednáva priestupky (aj keď tu sú kompetencie obecnej polície stanovené podstatne užšie).

Obecná polícia je povinná priamo zo zákona spolupracovať s Policajným zborom pri ochrane majetku obce, majetku občanov, ako aj iného majetku v obci pred poškodením, zničením, stratou alebo pred zneužitím i s využitím ústrední zabezpečujúcich signalizáciu a iných zabezpečovacích systémov. Okrem toho patrí medzi jej základné úlohy zabezpečovať v obci verejný poriadok, chrániť jej obyvateľov a iné osoby v obci pred ohrozením ich života a zdravia, dbať o ochranu životného prostredia, o dodržiavanie poriadku a čistoty v obci, oznamovať trestnú činnosť, doručovať písomnosti a ďalšie.

Žiaden zákon neustanovuje pre obce povinnosť zriadiť svoju obecnú políciu. To, či obec zriadi obecnú políciu alebo nie, závisí od viacerých faktorov (v prvom rade najmä finančných). Obec, ktorá sa rozhodne nezriadiť obecnú políciu, má však možnosť uzavrieť písomnú zmluvu s inou obcou, ktorá zriadila obecnú políciu, podľa ktorej obecná polícia tejto obce bude vykonávať úlohy ustanovené zákonom aj na území obce, ktorá nezriadila obecnú políciu. Takúto zmluvu musia odsúhlasiť obecné zastupiteľstvá oboch obcí. Zmluva musí obsahovať zákonom stanovené náležitosti, napr. aj určenie rozsahu úloh, ktoré bude obecná polícia vykonávať na území obce, ktorá nezriadila obecnú políciu a spôsob úhrady preukázateľných nákladov spojených s výkonom týchto úloh.

Vojenská polícia je podľa § 1 zákona č. 124/1992 Zb. o vojenskej polícii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vojenskej polícii“) policajnou službou, ktorá v rozsahu vymedzenom zákonom o vojenskej polícii plní úlohy policajnej ochrany Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ozbrojených síl Slovenskej republiky, zložiek podieľajúcich sa na plnení úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky, vojenských objektov a priestorov, vojenských obvodov, vojenského materiálu, ako aj majetku štátu v správe alebo v užívaní rozpočtovej organizácie, príspevkovej organizácie alebo štátneho podniku, ktorých zriaďovateľom alebo zakladateľom je Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, v priestoroch a na miestach, kde prebiehajú vojenské operácie alebo vojenské akcie.

Pôsobnosť vojenskej polície je zúžená nielen vecne, ale aj personálne a teritoriálne. Uvedenú skutočnosť odzrkadľujú aj úlohy, ktoré vojenskej polícii stanovuje zákon. Špecifickými úlohami v porovnaní s Policajným zborom sú napr. dohľad nad výcvikom a zdokonaľovaním odbornej spôsobilosti vodičov vojenských vozidiel, vedenie evidencie vojenských vozidiel a schvaľovanie ich technickej spôsobilosti, tiež sa podieľa na zabezpečovaní disciplíny a poriadku vo vojenských objektoch, priestoroch a na miestach, kde prebiehajú vojenské operácie alebo vojenské akcie atď.

ZVJS je ozbrojený bezpečnostný zbor, ktorý plní úlohy na úseku výkonu väzby, výkonu trestu odňatia slobody, ochrany objektov ZVJS, objektov detenčného ústavu a v ich blízkosti, ochrany verejného poriadku a bezpečnosti v objektoch súdu, objektoch prokuratúry a v ich blízkosti. Zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ZVJS“) o ZVJS vymedzuje pôsobnosť ZVJS vo svojom § 4, ktorá je – podobne ako pôsobnosť vojenskej polície – zúžená vecne, teritoriálne a personálne. Týka sa hlavne zabezpečovania výkonu väzby a výkonu trestu odňatia slobody, bezpečnostno-poriadkovej činnosti vo vzťahu k obvineným a odsúdeným v ústavoch, ale aj smerom dovnútra – odhaľuje trestné činy príslušníkov ZVJS a v objektoch ZVJS aj zamestnancov ZVJS.

Finančnú správu tvoria podľa zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnenie niektorých zákonov v znení zákona č. 319/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o finančnej správe“) Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, colné úrady, daňové úrady a Kriminálny úrad finančnej správy. Základnou úlohou finančnej správy je chrániť fiškálne a obchodno-politické záujmy Slovenskej republiky a Európskej únie a plniť úlohy pri ochrane vnútorného trhu Európskej únie. Finančná správa plní úlohy, ktoré vyplývajú z jej hlavného poslania, a to najmä v oblasti zamedzovania porušovania colných a daňových predpisov, vykonáva dohľad nad dodržiavaním všeobecne záväzných právnych predpisov, predpisov Európskej únie a medzinárodných zmlúv, ktorými zabezpečuje realizáciu obchodnej politiky, colnej politiky, daňovej politiky a spoločnej poľnohospodárskej politiky pri obehu tovaru v styku s tretími krajinami, vykonáva colný dohľad nad tovarom v rámci colného územia Európskej únie, v oblasti správy nepriamych daní, daňového dozoru nad tovarmi podliehajúcimi spotrebným daniam a plní ďalšie úlohy.

Zákonom o finančnej správe sa zaviedla nová kategória osôb s podobným postavením aké majú príslušníci ostatných policajno-bezpečnostných zložiek, a to ozbrojený príslušník finančnej správy. Zákon o finančnej správe rozdelil príslušníkov finančnej správy na ozbrojených a neozbrojených „vzhľadom na rozdielnosť viacerých relevantných aspektov štátnej služby pri plnení úloh finančnej správy“⁸. To, ktorá funkcia vyžaduje pridelenie strelnej zbrane, je určené interným aktom prezidenta finančnej správy s prihliadnutím na mieru ohrozenia života alebo zdravia príslušníka finančnej správy, na iné závažné riziká alebo na potrebu používať pri výkone funkcie donucovacie prostriedky. Takéto delenie príslušníkov policajno-bezpečnostných zložiek je ojedinelé, avšak racionálne, keďže časť príslušníkov finančnej správy vykonáva iba administratívne činnosti.

Povinnosti príslušníkov policajno-bezpečnostných zložiek

Jednotlivé zákony uvádzajú povinnosti príslušníkov v samostatných častiach. Toto však nie je komplexné obsiahnutie všetkých povinností, ktoré majú, skôr ich môžeme nazvať ako základné, ktoré sa vzťahujú na každého príslušníka konkrétnej policajno-bezpečnostnej zložky. Napr. príslušník Policajného zboru nemá iba povinnosti stanovené v prvom oddiely tretej hlavy zákona o Policajnom zbore, ale môžeme ich nájsť aj v iných častiach tohto zákona – napr. § 17 ods. 7 stanovuje pre policajta povinnosť odovzdať predvedenú osobu orgánom činným v trestnom konaní alebo inému príslušnému orgánu, ak zistí, že sú dôvody na jej odovzdanie, inak musí osobu ihneď prepustiť, čo vyznačí v úradnom zázname o predvedení. Ide pritom o ustanovenie druhého oddielu tretej hlavy zákona o Policajnom zbore, kde sú uvedené oprávnenia policajta. Ďalšie povinnosti vyplývajú príslušníkom Policajného zboru z osobitných zákonov, kde nemusia byť uložené priamo im, ale subjektom označeným ako „policajný útvar“, „orgán dozoru“, alebo aj Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky – v konečnom dôsledku však daná povinnosť vyplýva pre konkrétneho policajta.

Medzi základné povinnosti príslušníkov Policajného zboru stanovené v prvom oddiely tretej hlavy zákona o Policajnom zbore patria nasledovné:

• dbať na česť, vážnosť a dôstojnosť osoby i svoju vlastnú a nepripustiť, aby v súvislosti s touto jeho činnosťou vznikla osobe bezdôvodná ujma a aby prípadný zásah do jej práv a slobôd prekročil mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu sledovaného jeho služobnou činnosťou,
• pri vykonávaní služobnej činnosti dodržiavať etický kódex policajta,
• hneď ako je to možné, poučiť osobu o jej právach, ak zasahuje do jej práv a slobôd,
• vykonať služobný zákrok a ak to povaha a okolnosti dovoľujú, použiť výzvu zodpovedajúcu zákroku, príp. aj slová „V mene zákona“,
• pred služobným zákrokom preukázať svoju príslušnosť k Policajnému zboru, ak to povaha a okolnosti služobného zákroku dovoľujú.

Pri povinnosti vykonať služobný zákrok zákon o Policajnom zbore rozlišuje, kedy je povinný vykonať ho policajt v službe a kedy aj v prípade, že je mimo služby a tiež dôvody, pre ktoré policajtovi táto povinnosť odpadá.

Policajt v službe je povinný podľa zákona o Policajnom zbore vykonať služobný zákrok, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok alebo je dôvodné podozrenie z ich páchania. Dôvody vykonania služobného zákroku mimo služby sú konštruované podstatne prísnejšie. Ide o prípady, kedy je páchaný trestný čin alebo priestupok, ktorým je bezprostredne ohrozený život, zdravie alebo majetok. ⁹

Zákon o Policajnom zbore stanovuje štyri prípady, kedy príslušník Policajného zboru nemusí služobný zákrok vykonať – ak jeho zdravotný stav a vplyv liekov alebo iných látok podstatne znižuje jeho schopnosť konať, ak na jeho vykonanie nebol odborne vyškolený alebo vycvičený a ak povaha služobného zákroku také odborné vyškolenie alebo vycvičenie vyžaduje, ak tomu bráni dôležitý záujem služby, alebo ak vzhľadom na konkrétnu situáciu nie je predpoklad, že zákrok bude úspešne vykonaný. Avšak aj v prípade, že je policajt zbavený povinnosti vykonať služobný zákrok, musí o potrebe vykonať ho vyrozumieť najbližší útvar Policajného zboru.

Zákon o obecnej polícii upravuje povinnosti príslušníkov obecnej polície v § 7. V tomto prípade ide o demonštratívny výpočet povinností:

• dodržiavať zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy a v ich rámci sa riadiť pokynmi náčelníka, prípadne pokynmi starostu,
• dbať na vážnosť, česť a dôstojnosť občanov i svoju vlastnú a nepripustiť, aby občanom v súvislosti s činnosťou obecnej polície vznikla bezdôvodná ujma a prípadný zásah do ich práv a slobôd neprekročil mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu sledovaného zákrokom,
• vykonať zákrok príp. iné nevyhnutné opatrenia,
• oznámiť spáchanie trestného činu Policajnému zboru alebo prokurátorovi a príp. zamedziť vstupu nepovolaných osôb na miesto činu,
• poučiť pri vykonávaní zákrokov osoby o ich právach,
• oznamovať bezodkladne náčelníkovi závady a nedostatky, ktoré ohrozujú alebo sťažujú výkon jeho činnosti.

Príslušník obecnej polície je povinný vykonať zákrok, ak je ohrozený život, zdravie alebo hrozí škoda na majetku. Dôvod pre jeho nevykonanie je iba jeden – nemusí tak urobiť, ak by tým vystavil vážnemu ohrozeniu seba alebo iné osoby. Zákrok, príp. iné nevyhnutné opatrenia, musí vykonať, ak je dôvodné podozrenie, že bol spáchaný alebo je páchaný trestný čin, priestupok, iný správny delikt alebo iným spôsobom rušený verejný poriadok.

Aj obecní policajti majú povinnosť preukazovať svoju príslušnosť k obecnej polícii, v zákone o obecnej polícii však nie je zaradená v § 7 medzi ostatnými povinnosťami, ale je upravená samostatne v § 21. Okrem typických spôsobov preukazovania príslušnosti je obecný policajt povinný preukázať sa splnomocnením obce, ktorá nezriadila obecnú políciu a kde vykonáva svoju pôsobnosť na základe zmluvy, avšak túto povinnosť má len v prípade, že je o to požiadaný – napr. osobou, voči ktorej zakročuje.

Povinnosti príslušníkov Vojenskej polície sú v zákone o Vojenskej polícii stanovené podobne ako povinnosti príslušníkov Policajného zboru. Rozdiel je možné vidieť napr. v dôvodoch, pre ktoré nie je vojenský policajt povinný vykonať služobný zákrok (tu podľa môjho názoru chýba dôvod, ktorý stanovuje aj zákon o Policajnom zbore, a to „ak vzhľadom na konkrétnu situáciu nie je predpoklad, že zákrok bude úspešne vykonaný“), či v preukazovaní príslušnosti k Vojenskej polícii (aj medzinárodným označením Vojenskej polície). Navyše tu chýba pozitívne vymedzenie povinnosti vykonať služobný zákrok v čase služby.

Aj rozsah povinností príslušníkov ZVJS je stanovený podobne ako v prípade príslušníkov Policajného zboru. Rozdiel môžeme zase vidieť pri vykonávaní služobných zákrokov. Povinnosť vykonať služobný zákrok je v čase služby zúžená vo vzťahu k subjektu, voči ktorému príslušník ZVJS zasahuje (vzhľadom na špecifickú pôsobnosť ZVJS), na jeho vykonanie proti obvinenému, odsúdenému, osobe v detencii alebo proti inej osobe, ktorá marí účel výkonu väzby, účel výkonu trestu odňatia slobody, účel výkonu detencie, ruší činnosť a poriadok v objektoch zboru, v objektoch detenčného ústavu, v objektoch súdu, v objektoch prokuratúry a v ich blízkosti. Zákon o ZVJS umožňuje alternatívne vykonať buď priamo zásah alebo potrebné opatrenia nevyhnutné na dosiahnutie účelu sledovaného služobným zákrokom. Podstatne všeobecnejšie je formulovaná povinnosť vykonať zákrok v čase mimo služby – vtedy je táto povinnosť zhodná s povinnosťou príslušníka Policajného zboru. Príslušník ZVJS musí v čase mimo služby vykonať služobný zákrok, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok, ktorým je bezprostredne ohrozený ľudský život, zdravie alebo majetok, a navyše o tom vyrozumieť najbližší útvar Policajného zboru ako vecne a miestne príslušný orgán na prejednanie priestupku či vyšetrovanie trestného činu.

Oslobodenie od povinnosti vykonať služobný zákrok majú príslušníci ZVJS v rovnakom rozsahu ako príslušníci Policajného zboru. Rozdiel môžeme vidieť v definovaní „dôležitého záujmu služby“ ako dôvodu, ktorý bráni vykonať služobný zákrok. Ten môže nastať napr. vtedy, keď príslušníci ZVJS bezprostredne prenasledujú osobu na úteku, vykonávajú strážnu činnosť alebo eskortu obvineného alebo odsúdeného.

Rozsah povinností ozbrojených príslušníkov finančnej správy zachováva rovnako podobnú štruktúru ako u prechádzajúcich zložiek. Podobne ako vojenskí policajti, aj ozbrojení príslušníci finančnej správy majú priamo zo zákona povinnosť zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, s ktorými sa oboznámil pri plnení úloh finančnej správy alebo v súvislosti s nimi a ktoré si v záujme právnických osôb a fyzických osôb vyžadujú, aby zostali utajené pred nepovolanou osobou.

Špecifikom vykonávania služobných zákrokov ozbrojených príslušníkov finančnej správy je v tom, že zákon o finančnej správe nerozlišuje dôvody pre vykonanie služobného zákroku v čase služby a v čase mimo služby. Bez ohľadu na tieto okolnosti je ozbrojený príslušník finančnej správy povinný vykonať služobný zákrok v dvoch prípadoch, a to ak je:

• v súvislosti s porušením colných predpisov, daňových predpisov alebo iných osobitných predpisov, podľa ktorých vykonávajú orgány finančnej správy svoje úlohy, páchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt alebo je podozrenie, že sa takýto trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt pácha,
• páchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt v stráženom objekte.

Dôvody oslobodzujúce ozbrojeného príslušníka finančnej správy od povinnosti vykonať služobný zákrok sú zhodné s dôvodmi pre príslušníkov Policajného zboru, opäť však môžeme vidieť odlišnosti pri definícii dôležitého záujmu služby.

V súvislosti so služobným zákrokom je dôležité porovnať, ako tento definujú jednotlivé zákony. Zhodnú definíciu môžeme nájsť v zákone o Policajnom zbore, v zákone o ZVJS a v zákone o finančnej správe. Uvedené predpisy definujú služobný zákrok ako činnosť daného príslušníka stanovenú príslušným zákonom a vykonanú v jeho medziach, pri ktorej sa bezprostredne zasahuje do základných práv a slobôd osoby. Zákon o Vojenskej polícii definuje služobný zákrok rovnako s užším vymedzením osoby, do práv a slobôd ktorej sa zasahuje. Z uvedeného vyplýva, že príslušník Vojenskej polície je oprávnený vykonať služobný zákrok len voči vojakovi a osobe, na ktorú sa vzťahuje pôsobnosť vojenského policajta podľa § 2 zákona o Vojenskej polícii. Zákon o obecnej polícii síce ukladá príslušníkovi obecnej polície vykonať zákrok, avšak bližšie ho nedefinuje.

Vzťahy medzi policajno-bezpečnostnými zložkami

Medzi jednotlivými policajno-bezpečnostnými zložkami môžeme badať kooperačné vzťahy vo forme súčinnosti a spolupráce. Na základe § 3 zákona o Policajnom zbore Policajný zbor pri plnení svojich úloh spolupracuje s orgánmi verejnej moci, ozbrojenými silami, ozbrojenými bezpečnostnými zbormi, ozbrojenými zbormi, Slovenskou informačnou službou, s právnickými osobami a fyzickými osobami. S orgánmi územnej samosprávy spolupracuje najmä pri určovaní priorít prevencie kriminality, ochrany verejného poriadku a zamerania boja s kriminalitou. Takáto spolupráca sa týka najmä vzájomnej výmeny informácií, spoločného plánovania, vybavovaní vzájomných dožiadaní, ale aj spoločným vykonávaním jednotlivých úkonov a opatrení.

Spolupráca Policajného zboru s niektorými policajno-bezpečnostnými zložkami je zakotvená v šiestej hlave zákona o Policajnom zbore. Podľa § 70 ods. 1 zákona o Policajnom zbore ak sily a prostriedky Policajného zboru nebudú postačovať na zabezpečenie ochrany štátnej hranice, stráženého objektu, verejného poriadku alebo vedenia boja proti terorizmu a organizovanému zločinu, môže vláda Slovenskej republiky na nevyhnutný čas vyčleniť na tieto účely v stave bezpečnosti profesionálnych vojakov, ozbrojených príslušníkov finančnej správy a príslušníkov ZVJS a v krízovej situácii vojakov mimoriadnej služby a príslušníkov ZVJS.

Najzreteľnejšie sa prejavuje spolupráca medzi Policajným zborom a obecnou políciou. Spoluprácu medzi nimi zakotvuje § 74 zákona o Policajnom zbore, podľa ktorého Policajný zbor a obecná polícia vo veciach verejného poriadku a v obecných veciach verejného poriadku spolupracujú. Ak nie je obec schopná zabezpečiť verejný poriadok v obci vlastnými silami a prostriedkami, môže požiadať o pomoc útvar Policajného zboru. Útvar Policajného zboru je povinný v rozsahu svojej pôsobnosti túto pomoc poskytnúť.

Spolupráca medzi Policajným zborom a obecnou políciou môže mať rôzne formy, napr. môže ísť o koordinovaný výkon služby hliadok obecnej polície a hliadok obvodného oddelenia Policajného zboru na miestach, kde dochádza k zvýšenému porušovaniu verejného poriadku, spoločným zabezpečovaním verejného poriadku a bezpečnosti počas verejných športových podujatí a iného zhromažďovania osôb, pri zabezpečovaní miest dopravných nehôd, pri pátraní po hľadaných osobách a veciach, pri preventívnych aktivitách a pod.

Zákon o Vojenskej polícii stanovuje vo svojom § 37 ods. 3 vzťah Vojenskej polície k ďalším policajno-bezpečnostným zložkám. Vojenská polícia pri plnení svojich úloh spolupracuje najmä s Policajným zborom, ZVJS, colnými orgánmi a obecnou políciou. Spolupráca Vojenskej polície a Policajného zboru sa môže prejavovať napr. pri pátraní po hľadaných osobách a veciach, pri sprievode vojenských delegácií, vojenskej techniky a pod.

Aj základ spolupráce ZVJS s ostatnými policajno-bezpečnostnými zložkami je právne zakotvený. Zákon o ZVJS vo svojom § 63 ods. 2 stanovuje spoluprácu ZVJS s Policajným zborom, Slovenskou informačnou službou, Vojenským spravodajstvom, colnými orgánmi, ozbrojenými silami a Vojenskou políciou najmä pri plnení úloh na úseku boja proti terorizmu a organizovanému zločinu, pri odhaľovaní trestných činov, bezprostrednom prenasledovaní osôb na úteku, pri ochrane verejného poriadku a bezpečnosti v objektoch súdu, v objektoch prokuratúry a v ich blízkosti, pri vyhľadávaní omamných látok, psychotropných látok, jedov, prekurzorov, výbušnín, nástražných a výbušných systémov, pri výcviku v oblasti služobnej kynológie a pri výcviku príslušníkov ZVJS.

Finančná správa pri plnení svojich úloh spolupracuje v zmysle § 11 zákona o finančnej správe so štátnymi orgánmi, ozbrojenými zbormi, ozbrojenými bezpečnostnými zbormi, ozbrojenými silami Slovenskej republiky, Vojenským spravodajstvom, Vojenskou políciou, vyššími územnými celkami, obcami a s inými osobami. Spolupráca je podporená aj osobitným oprávnením príslušníkov Policajného zboru podľa § 29a zákona o Policajnom zbore – „oprávnenie pri odhaľovaní daňových únikov, nezákonných finančných operácií, legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu“.

Komparácia pôsobnosti Policajného zboru a obecnej polície pri prejednávaní priestupkov

Na objasňovanie a prejednávanie konkrétneho priestupku by mal byť vecne a miestne príslušný iba jeden orgán z dôvodu, aby nedochádzalo ku kompetenčným sporom. A práve toto je oblasť, kde sa pôsobnosť Policajného zboru a obecnej polície čiastočne prekrýva.

Zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“) vymedzuje príslušnosť orgánov Policajného zboru na prejednávanie priestupkov vo svojom § 52 ods. 2 nasledovne. Orgány Policajného zboru prejednávajú priestupky spáchané porušením všeobecne záväzných právnych predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. l), extrémizmu podľa § 47a a ak tak ustanovuje osobitný zákon.

Okrem toho zákon o priestupkoch stanovuje vo svojom § 86, že v blokovom konaní môžu prejednávať orgány Policajného zboru priestupky na úseku ochrany pred alkoholizmom a inými toxikomániami, iné priestupky proti poriadku v správe, priestupky proti verejnému poriadku, priestupky extrémizmu, priestupky proti občianskemu spolunažívaniu a priestupky proti majetku.

Podľa § 3 ods. 1 písm. f) zákona o obecnej polícii obecná polícia objasňuje priestupky, ak tak ustanovuje osobitný predpis, prejednáva v blokovom konaní priestupky ustanovené osobitným predpisom (zákonom o priestupkoch) a priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky spáchané porušením príkazu, zákazu alebo obmedzenia vjazdu, jazdy, odbočenia, otáčania, cúvania, zastavenia alebo státia vyplývajúceho zo všeobecnej úpravy cestnej premávky alebo z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia. Za tieto priestupky je príslušník obecnej polície je podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona obecnej polícii oprávnený ukladať a vyberať v blokovom konaní pokuty.

Orgány Policajného zboru majú širšie kompetencie v tejto oblasti a sú príslušné na prejednávanie dopravných priestupkov podľa zákona o priestupkoch, aj podľa zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“). Z porovnania právneho úpravy vyplýva, že niektoré dopravné priestupky sú oprávnení prejednávať príslušníci obecnej polície, aj orgány Policajného zboru. Rozdiel je však v oprávneniach, ktorými v súvislosti s tým disponujú, ako aj v sankciách, ktoré môžu za spáchaný priestupok uložiť.

Obecní policajt napr. nemôže od vodiča požadovať, aby mu predložil doklady na vedenie vozidla, nemôže vykonať prehliadku motorového vozidla, do poslednej novely zákona o obecnej polícii si nemohol vyhotoviť obrazový, zvukový ani iný záznam o priestupku. M. Ružarovský v súvislosti s tým poukazoval na dôležitý fakt, že pri takejto právnej úprave má obecná polícia sťažené preukazovanie, či vodič so svojím vozidlom zastavil alebo stál v rozpore so zákonom alebo dopravnou značkou.¹⁰ V súčasnosti je však už obecná polícia oprávnená aspoň využívať zvukové, obrazové alebo iné záznamy spracúvané v súlade s osobitným predpisom na plnenie jej úloh a na zaznamenávanie priebehu jej činnosti alebo zákroku.

Orgány Policajného zboru majú aj širšie možnosti ukladania sankcií a iných opatrení v súvislosti s priestupkami na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. V porovnaní s obecnými policajtmi, ktorí môžu podľa zákona o obecnej polícii za tieto priestupky iba ukladať a vyberať v blokovom konaní pokuty, orgány Policajného zboru môžu pri dopravných priestupkoch zadržať vodičovi motorového vozidla vodičský preukaz, osvedčenie o evidencii vozidla a technický preukaz.

V praxi tak môže nastať situácia, keď vodič motorového vozidla napr. poruší zákaz zastavenia alebo zákaz státia a výška pokuty mu bude uložená podľa toho, či priestupok prejedná orgán Policajného zboru alebo obecný policajt. Obecný policajt by daný priestupok mohol riešiť iba v blokovom konaní, príslušník Policajného zboru aj v správnom konaní. Rozdiel by tak bol vo výške pokuty, ktorú je možné v danom prípade uložiť.

Ak by vodič motorového vozidla spáchal jedným konaním viacero porušení povinností držiteľa vozidla uvedených v § 6a zákona o cestnej premávke (napr. zákaz predchádzania, rýchlosť jazdy, povinnosť zastaviť vozidlo na príkaz dopravnej značky, zákaz otáčania a cúvania, zákaz zastavenia a státia), orgán Policajného zboru by mu určil výšku pokuty podľa najprísnejšie postihnuteľného porušenia povinnosti. Obecný policajt má však obmedzenú príslušnosť na prejednávanie týchto priestupkov a mohol by ho sankcionovať iba za tie, ktoré je oprávnený prejednávať podľa zákona o obecnej polícii.

Záver

Systém policajno-bezpečnostných zložiek v Slovenskej republike je tvorený Policajným zborom, obecnou políciou, Vojenskou políciou, ZVJS a časťou finančnej správy – zborom ozbrojených príslušníkov finančnej správy. Uvedené podporuje aj odborná literatúra, napr. P. Selinger delí bezpečnostné služby na štátne a neštátne, pričom medzi štátne policajné služby zaraďuje Policajný zbor, Vojenskú políciu, Colnú správu (publikácia vydaná v r. 2013) a ZVJS. Medzi neštátne bezpečnostné policajné služby zaraďuje obecné polície.¹¹

Aby sme však jednoznačne mohli hovoriť o systéme, je nevyhnutné, aby medzi jeho jednotlivými časťami existovali určité vzťahy a väzby. Tie je možné vidieť v prípade spolupráce policajno-bezpečnostných zložiek, ktorá je stanovená už priamo v jednotlivých zákonoch a aplikovaná vykonávaním konkrétnych dohôd medzi jednotlivými policajno-bezpečnostnými zložkami.

Systém policajno-bezpečnostných zložiek v Slovenskej republike sa neustále vyvíja. Organizačnými a legislatívnymi zmenami sa hľadá spôsob efektívneho fungovania jeho zložiek, ktoré majú zabezpečovať najmä vnútorný poriadok, bezpečnosť a ďalšie s tým súvisiace úlohy. Napr. k 1. januáru 2011 bola zrušená Železničná polícia, ktorá dovtedy pôsobila ako ozbrojený bezpečnostný zbor zabezpečujúci ochranu železničnej dopravy, verejného poriadku, bezpečnosti osôb a majetku v obvode železničných dráh, ochranu určených objektov súvisiacich so železničnou dopravou a úloh, ktoré pre ňu vyplývali z členstva Slovenskej republiky v medzinárodných organizáciách a začlenila sa ako samostatná služba do Policajného zboru. Nový zákon o finančnej správe rozdelil s účinnosťou od 1. júla 2019 príslušníkov finančnej správy na ozbrojených a neozbrojených. Vznikol tak nový ozbrojený zbor s podobnými oprávneniami a povinnosťami ako ostatné policajno-bezpečnostné zložky. Zmeny sa dotkli aj ostatných zložiek, kedy sa novelizáciou jednotlivých zákonov upravovali napr. úlohy a oprávnenia ich príslušníkov.

Komparáciou jednotlivých policajno-bezpečnostných zložiek môžeme vidieť najzásadnejšie odlišnosti v postavení obecnej polície, ktorá je ako neštátny poriadkový útvar zriaďovaná a zrušovaná všeobecne záväzným nariadením obce. Fakultatívnosťou jej ustanovenia dochádza k stavu, že štát pri budovaní systému policajno-bezpečnostných zložiek musí počítať aj s variantom, že nie všetky obce ju zriadia a jej úlohy v takom prípade musí zabezpečovať aj iný subjekt – najmä Policajný zbor. Preto v súčasnosti môžeme vnímať obecnú políciu viac-menej ako podporný subjekt Policajného zboru. A práve takáto situácia výrazne sťažuje oddelenie kompetencií príslušníkov obecnej polície a príslušníkov Policajného zboru. Ako bolo vysvetlené v predchádzajúcej časti, súčasná právna úprava napr. umožňuje, aby páchateľovi priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky mohla byť uložená rôzna výška pokuty v závislosti od toho, či priestupky prejedná príslušník obecnej polície alebo príslušník Policajného zboru.

Postavenie obecnej polície ako neštátnej policajno-bezpečnostnej zložky znamená tiež nevýhodnejšie postavenie jej príslušníkov najmä z hľadiska ich sociálneho zabezpečenia. Od 1. apríla 2020 nadobudne účinnosť novela zákona o obecnej polícii, ktorá zaviedla osobitné sociálne poistenie príslušníkov obecnej polície. Zmenu zákona bolo potrebné prijať aj vzhľadom k tomu, že množstvo obecných polícií v súčasnosti čelí nedostatku jej príslušníkov. Okrem finančnej motivácie by však bolo vhodné spraviť aj také legislatívne zmeny, ktoré by jednoznačnejšie vymedzili úlohy obecnej polície ako samostatnej policajno-bezpečnostnej zložky a posilnili postavenie jej príslušníkov napr. aj ďalšími oprávneniami, ako im v súčasnosti priznáva zákon o obecnej polícii.

Autor: JUDr. Miriam Odlerová, PhD.
Katedra správneho práva
Akadémia Policajného zboru v Bratislave

Použitá literatúra

BERAN, K. Právnické osoby veřejného práva. Praha: Linde Praha, 2006. ISBN: 80-7201-598-2.
Dôvodová správa k vládnemu návrhu zákona o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov [online]. [citované 10. januára 2020]. Dostupné na internete: https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=457774
KOČAN, Š., SELINGER, P. Bezpečnostné služby v Slovenskej republike. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave, 2013. ISBN: 978-80-8054-555-0.
KRALOVIČOVÁ, I. Zákon o obecnej polícii. Komentár. 1. vyd. Prešov: Združenie náčelníkov obecných a mestských polícií Slovenska, 2011.
PEŤOVSKÝ, M., ODLEROVÁ, M., ŠKRINÁR, T. Zákon o Policajnom zbore. Aplikačná prax. Plzeň: Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, s. r. o., 2017. ISBN: 978-80-7380-682-8.
RUŽAROVSKÝ, M. Mestská polícia verzus štátna polícia – komparácia oprávnení v doprave. [online]. [citované 14. januára 2020]. Dostupné na internete: https://www.pravnenoviny.sk/mestska-policia-verzus-statna-policia-kompa…
SIVÁK, M. Postavenie preventívno-bezpečnostnej služby v systéme policajno-bezpečnostných orgánov. – In: Zvesti Zboru väzenskej a justičnej stráže. Roč. 44, č. 3-4, 2012.
TITTLOVÁ, M., MEDELSKÝ, J. Zákon o Policajnom zbore. Komentár. Bratislava: Wolters Kluwer, 2017. ISBN: 978-80-8168-577-4.
Zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.
Zákon č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii.
Zákon č. 124/1992 Zb. o vojenskej polícii.
Zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore.
Zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže.
Zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnenie niektorých zákonov.

---

¹ Štúdia vznikla v rámci vedecko-výskumnej úlohy Výsk. 235 „Aplikačné aspekty zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a súvisiacich právnych a interných predpisov v služobných činnostiach“ riešenej na Akadémii Policajného zboru v Bratislave.
² Bližšie pozri: KRALOVIČOVÁ, I. Zákon o obecnej polícii. Komentár. 1. vyd. Prešov: Združenie náčelníkov obecných a mestských polícií Slovenska, 2011, s. 104.
³ SIVÁK, M. Postavenie preventívno-bezpečnostnej služby v systéme policajno-bezpečnostných orgánov. - In: Zvesti Zboru väzenskej a justičnej stráže. Roč. 44, č. 3-4, 2012, s. 2-3.
⁴ KOČAN, Š., SELINGER, P. Bezpečnostné služby v Slovenskej republike. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave, 2013, s. 12.
⁵ BERAN, K. Právnické osoby veřejného práva. Praha: Linde Praha, 2006.
⁶ Napr. zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti) atď.
⁷ Pozri PEŤOVSKÝ, M., ODLEROVÁ, M., ŠKRINÁR, T. Zákon o Policajnom zbore. Aplikačná prax. Plzeň: Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, s. r. o., 2017, s. 16 – 17.
⁸ Dôvodová správa k vládnemu návrhu zákona o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov [online]. [citované 10. januára 2020]. Dostupné na internete: https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=457774
⁹ TITTLOVÁ, M., MEDELSKÝ, J. Zákon o Policajnom zbore. Komentár. Bratislava: Wolters Kluwer, 2017, s. 80.
¹⁰ Bližšie pozri RUŽAROVSKÝ, M. Mestská polícia verzus štátna polícia – komparácia oprávnení v doprave. [online]. [citované 14. januára 2020]. Dostupné na internete: https://www.pravnenoviny.sk/mestska-policia-verzus-statna-policia-kompa…
¹¹ Bližšie pozri: KOČAN, Š., SELINGER, P. Bezpečnostné služby v Slovenskej republike. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave, 2013, s. 15.